Majú cesty v Európe nejaký zmysel?
Ak nepoužívate navigačný systém, určite sa pred dlhšou cestou, alebo cestou do zahraničia pripravujete. Predstavte si, že vaša najbližšia cesta je krížom cez celú Európu, kde ste nikdy neboli a k dispozícii sú iba staré mapy bez označených ciest. Sadnete za stôl a začnete vypisovať mesto po meste, odbočku za odbočkou, prípadne kresliť cestu rovno do mapy. Nie, našťastie to tak nefunguje a v súčasnosti je v Európe niekoľko systémov a sietí ciest, ktoré boli projektované za určitým cieľom. Napríklad z Prešova do Paríža sa dostanete jedným cestným koridorom s označením „E50“. Vďaka týmto systémom je cesta cez Európu jednoduchšia a prehľadnejšia. V nasledujúcich riadkoch vám priblížim tri najhlavnejšie z nich – projekt TEN T, sieť TEM a sieť E.
PROJEKT TEN - T
Táto sieť multimodálnych koridorov je zložená z cestných, železničných, vzdušných a vodných dopravných sieti. Pochádza zo siete desiatich Pan-Európskych koridorov a sú naplánované tak, aby boli použiteľné pre celý kontinent Európy s cieľom spojiť národné siete, poprepájať okrajové regióny únie s centrom, zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť sietí. Projekt TEN T zahŕňa 75200 km ciest, 78000km železníc, 330 letísk, 560 námorných prístavov a dopravné riadiace systémy.
1. (sever – juh) Helsinky - Tallinn - Riga - Kaunas a Klaipėda - Varšava a Gdansk
2. (juh – západ) Berlín - Poznaň - Varšava - Brest - Minsk - Smolensk - Moskva - Nižný Novgorod
3. (západ – východ) Brusel - Aachen - Köln - Drážďany - Vroclav - Katovice - Krakov - Ľvov - Kijev
4. (západ – juh) Drážďany / Norimberg - Praha - Viedeň - Bratislava - Győr - Budapešť - Arad - Bukurešť - Constanţa / Craiova - Sofia - Thessaloniki / Plovdiv - Istanbul
5. (juh – západ) Benátky - Terst / Koper - Ljubljana - Maribor - Budapest - Užhorod - Ľvov - Kijev
5a. Bratislava - Žilina - Košice - Užhorod
5b. Rijeka - Záhreb - Budapešť
5c. Ploče - Sarajevo - Osijek – Budapešť
6. (sever – juh) Gdaňsk - Katovice - Žilina, v západnej vetve Katovice - Brno
7. (juh – východ) rieka Dunaj
8. (juh – východ) Durres - Tirana - - Skopje - Bitola - Sofia - Plovdiv - Burgas - Varna
9. (sever – juh) Helsinki - Vyborg – Petrohrad - Pskov - Moskva - Kaliningrad - Kyjev Ljubashevka / Chisinau - Bukurešť - Dimitrovgrad - Alexandroupolis / Odesa
9a. Helsinky - Petrohrad - Moskva
9b. Kaliningrad - Kyjev
9c. Kaliningrad - Vilnius - Minsk
10. (západ – juh) Salzburg - Ljubljana - Zagreb - Beograd - Niš - Skopje - Veles - Thessaloniki.
10a. Graz - Maribor - Záhreb
10b. Budapešť - Novi Sad - Beograd
10c. Niš - Sofia - Plovdiv - Dimitrovgrad - Istanbul cez koridor IV
10d. Veles - Prilep - Bitola - Florina - Igoumenitsa
Cez Slovenskú republiku prechádzajú 3 multimodálne koridory TEN T(plus koridor VII – rieka Dunaj) :
IV. koridor sa začína na štátnej hranici CZ/SK – Kúty a vedie cez mestá Malacky a Bratislava a končí na štátnej hranici SK/H – Rusovce. (80,792 km)
V. koridor v doplnkovej trase V.a z Bratislavy do Užhorodu sa začína na križovatke ciest D2, I/2, I/61 v Bratislave a vedie cez mestá Trnava - Trenčín - Považská Bystrica - Žilina - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Poprad - Prešov - Košice – Michalovce - Sobrance a končí na štátnej hranici SK/U - Vyšné Nemecké. (547,848 km)
VI. koridor sa začína na štátnej hranici PL/SK – Skalité a končí na križovatke ciest I/11 a I/18 v Žiline. (49,810 km)
V súčasnosti je v systéme TEN T určených 30 prioritných osí, ktoré by mali byť vybudované do roku 2020. Táto séria 30 nadnárodných projektov bola vybratá na základe návrhov členských štátov, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj dopravy a integrácie nových členských štátov.
SIEŤ CESTNÝCH KORIDOROV TEM
Trans-European North-South Motorway Project, čiže sieť cestných koridorov spájajúca sever a juh Európy je jedným z najstarších projektov, najviac rozvíjajúcich regionálnu infraštruktúru, bez precedensu v histórii Európskej dopravy. Bol vytvorený v roku 1975 v Ženeve a oficiálne sa na projekte začalo pracovať v roku 1977. V súčasnosti sa projektu zúčastňuje 13 stredovýchodných a juhovýchodných krajín - Bulharsko, Česká republika, Gruzínsko, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Taliansko, Turecko a tri krajiny majú štatút pozorovateľa – Bosna a Hercegovina, Švédsko a Ukrajina so zámerom výstavby moderných systémov na diaľniciach a rýchlostných cestách spájajúcich Baltské, Jadranské, Egejské a Čierne more.
Cez Slovenskú republiku prechádza 7 trás projektu TEM:
TEM 1 sa začína na štátnej hranici CZ/SK – Kúty a vedie cez mestá Malacky a Bratislava a končí na štátnej hranici SK/H – Rusovce. (80,792 km)
TEM 2 sa začína na štátnej hranici PL/SK – Skalité a vedie cez mestá Čadca - Žilina - (diaľnica D1) - Bratislava a končí na štátnej hranici SK/A – Berg. (251,643 km)
TEM 3 sa začína na štátnej hranici CZ/SK – Drietoma a končí na križovatke ciest D1 a I/50 v obci Chocholná. (13,174 km)
TEM 4 sa začína na križovatke ciest I/11 a I/18 v Žiline a vedie cez mestá Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Poprad - Prešov - Košice - Michalovce - Sobrance a končí na štátnej hranici SK/U – Vyšné Nemecké. (347,209 km)
TEM 5 sa začína na križovatke ciest I/18 a I/69 v Ružomberku a vedie cez mestá Banská Bystrica - Zvolen - Levice a končí na štátnej hranici Šahy. (146,054 km)
TEM 6 sa začína na križovatke ciest I/50 a I/68 v Košiciach a končí na štátnej hranici SK/H – Milhosť. (22,640 km)
TEM 7 sa začína na križovatke ciest I/18 a I/68 v Prešove, vedie cez mesto Svidník a končí na štátnej hranici SK/PL – Vyšný Komárnik. (73,251 km)
CESTNÁ SIEŤ „E“
Do cestnej siete „E“ sú zaradené cesty a diaľnice v Európe a väčšina z nich vedie územiami viacerých krajín. Na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách sú označené zelenou tabuľkou s bielymi písmenom E a bielym číselným označením cesty. Systém číslovania európskych ciest bol definovaný v roku 1975 komisiou UNECE a koncom 80. rokov prešiel zásadnými zmenami a to nasledovne :
1. Nosné cesty a medziľahlé cesty, nazývané cesty I. triedy, majú dvojciferné číselné označenie. Odbočné, spojovacie a pripojovacie cesty, nazývané cesty II. triedy, majú trojciferné označenie.
2a. Nosné cesty v smere zo severu na juh majú dvojciferné číselné označenie, ktoré končí číslicou 5, a ktorá smerom na východ narastá o 10.
2b. Nosné cesty v smere zo západu na východ majú dvojciferné číselné označenie končiace číslicou 0, ktoré v smere na juh narastajú o 10.
2c. Medziľahlé cesty majú dvojciferné označenie, v smere zo severu na juh nepárne, v smere zo západu na východ párne. Čísla majú hodnotu v intervale daných čísel nosných ciest, medzi ktorými sa nachádzajú.
2d. Cesty II. triedy majú trojciferné označenie, pričom prvá cifra je zhodná s prvou cifrou najbližšej nosnej cesty smerom na sever, druhá s prvou cifrou najbližšej nosnej cesty smerom na západ a tretia cifra je radová.
3. Cesty I. triedy v smere zo severu na juh situované východne od cesty E99 majú trojciferné nepárne číselné označenie od 101 po 129. Inak pre ne platia pravidlá z odstavca 2.
4. Cesty II. triedy situované východne od E101 majú trojciferné označenie, ktoré sa začína 0, od 001 po 099.
Cez Slovensko prechádza niekoľko „európskych“ ciest :
E50 – Brest - Rennes - Le Mans - Paris - Reims - Metz - Saarbrucken - Mannheim - Heilbronn - Nuremberg - Rozvadov - Plzeň - Praha - Jihlava - Brno - Trenčín - Prešov - Vyšné Nemecké - Užgorod - Mukačevo - Stryj - Ternopiľ - Khmeľnytskyi - Vinnytsia - Uman - Kirovograd - Dnipropetrovsk - Donetsk - Rostov-na-Donu - Armavir - Mineralnye Vody - Makhachkala |
|
E58 – Viedeň - Bratislava - Zvolen - Košice - Užgorod - Mukačevo - Halmeu - Suceava - Lasi Leucheni - Kishinev - Odessa - Mykolayiv - Kherson - Melitopol - Taganrog - Rostov-na-Donu | |
E65 – Malmo - Ystad - Świnoujście - Wolin - Golenów - Szczecin - Jelenia Gora – Harrachov - Železný Brod - Turnov - Mladá Boleslav - Praha - Jihlava - Brno - Bratislava - Rajka - Csorna - Szombathely - Zalaegerszeg - Nagykanizsa - Letenye - Zagreb - Karlovac - Rijeka Split - Dubrovnik - Petrovac - Podgorica - Bijelo Polje - Skopje - Kicevo - Ohrid - Bitola - Niki - Vevi - Kozani - Larissa - Domokos - Lamia - Brallos - Itea - Antirrion - Rhion - Egion - Korinthos - Trpoli - Kalamata - Kissamos - Chania |
|
E71 – Košice - Miskolc - Budapešť - Balatonaliga - Nagykanizsa - Zagreb - Karlovac - Knin - Split | |
E75 – Vardo - Vadso - Nesseby - Varangerbotn - Tana - Utsjoki - Inari - Ivalo - Sodankylä - Rovaniemi - Kemi - Oulu - Jyväskylä - Heinola - Lahti - Helsinki - ... - Gdańsk - Toruń - Łódź - Piotrków Trybunalski - Radomsko - Częstochowa - Katowice - Bielsko-Biała - Žilina - Bratislava - Győr - Budapešť - Szeged - Subotica - Novi Sad - Beoegrad - Niš - Leskovac - Vranje - Kumanovo - Skopje - Veles - Gevgelija - Thessaloniki - Larissa - Lamia - Athens ... Chania - Iraklion - Agios Nikolaos - Sitia | |
E77 – Pskov - Riga - Siauliai - Tolpaki - Kaliningrad ... Gdańsk - Elblag - Varšava – Radom - Krakow - Trstená - Ružomberok - Zvolen - Budapešť |
|
E371 – Radom - Rzseszów - Barwinek - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov | |
E442 – Karlové Vary - Teplice - Turnov - Hradec Králové - Olomouc - Žilina | |
E571 – Bratislava - Zvolen - Košice |
|
E572 – Trenčín - Žiar nad Hronom | |
E575 – Bratislava - Dunajská Streda - Medveďov - Vámószabadi - Gyor |
Spracoval: Daniel Marko
Zdroj: Unece.org, Wikipedia
Príloha | Veľkosť |
---|---|
temstat_podrobna_mapa_TEM.pdf | 1.01 MB |
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Zaujali Vás tieto informácie? Odporučte portál Profivodic.sk aj Vašim kolegom >>>
Hlasujte za tento článok na: