Agresívna jazda: Aké sú jej príčiny

Agresívne správanie vodičov na Slovensku je čoraz viac badateľné a ohrozuje hlavne ostatných účastníkov premávky. Z čoho pramení? Analýza

Agresivita a hnev je podľa psychológov vyvolaná hlavne narušením osobnej bezpečnostnej zóny, frustrácie, alebo, ak chcete, prekážkou v dosiahnutí cieľa. Dôsledkom býva zníženie pozornosti a prehliadnutie nebezpečenstva, respektíve oneskorená reakcia na podnet.

S rôznymi prejavmi agresívnej jazdy sa denne stretáva okrem vodičov samotných najmä polícia, ktorá rieši dôsledky. „Nebezpeční alebo agresívni sú napríklad šoféri, ktorí kľučkujú, nepozerajú sa dozadu, pridávajú, tlačia sa, nevyhadzujú smerovky, nestlmia diaľkové svetla v protismere a podobne. Bezohľadní sú potom napríklad vodiči, ktorí neuhnú, zdržujú, jazdia váhavo, pomaly, majú pomalé reakcie,“ vysvetlila Denisa Baloghová, hovorkyňa Prezídia policajného zboru SR.

„Chladné a nepriateľské domáce prostredie sa veľmi často odráža aj v črtách vodiča. Ak ohľaduplnosť v rodine nepredstavovala významnú hodnotu, nemôžeme ju pravdepodobne očakávať od vodiča ani pri jeho riadení motorového vozidla,“ vysvetlil dopravný psychológ Dr. Karol Kleinmann.

Jedným z najčastejších prejavov agresívneho správania je nedodržanie bezpečného odstupu a bezúčelné prudké spomalenie predchádzajúceho vozidla. Agresivitu teda spúšťajú rôzne situačné faktory, ktorých na cestách zažijeme denne niekoľko.

Každý človek má prah citlivosti nastavený individuálne, pre niekoho je provokáciou už jazda v kolóne, pre druhého napríklad vytrubovanie vodičov či bolesť pri udretí sa po prudkom zabrzdení.

„Viaceré výskumy potvrdzujú, že až 49% vodičov udáva, že bol na nich robený nátlak iným vodičom. Najčastejšie situácie, ktoré vodiči považujú za agresívne sú: tesné sledovanie vozidla, „lepenie sa“ (v 62%), blikanie diaľkovými svetlami (v 59%), obscénne gestá (v 48%) a jedno percento vodičov bolo priamo fyzicky napadnutých. Títo anketovaní vodiči však v 60% prípadov pripustili, že aj oni sa počas jazdy rozčuľujú a strácajú rozvahu“ vysvetlil dopravný psychológ Dr. Karol Kleinmann.

V tejto súvislosti je dozaista na mieste otázka kedy sa z pokojného vodiča stáva agresívny jazdec. Ako vlastne „vzniká“ agresivita za volantom? Odborník vysvetľuje, že vtedy, keď šofér koná impulzívne. Dochádza totiž k tomu, že sa naštartuje celý rad jednoduchých a zautomatizovaných agresívnych reakcii. A podnety treba hľadať ďaleko v našej minulosti, v časoch, keď sme o šoférovaní iba snívali.

Opäť platí, že to, čo sme si priniesli z detstva, nás sprevádza celý nasledujúci život. Ak prežil dnešný vodič svoje detstvo v chladnom či nepriateľskom prostredí, je veľmi pravdepodobné, že si vo svojej dlhodobej pamäti fixuje niektoré zážitky a tie bývajú ukryté až do chvíle pokiaľ sa nestretne s provokáciou, napríklad na ceste. Tu sa potom naštartuje proces, ktorý vyústi do agresie práve za volantom. Hoci sa prejaví len krátkodobým výpadom a impulzívnym správaním, také zväčša ovplyvní dianie v cestnej premávke.

Ďalším zaujímavým fenoménom, ktorý sa v odborných kruhoch skloňuje pri diskusii o agresivite za volantom, je počúvanie hudby. Podľa viacerých výskumov s rastúcou hlasitosťou a rytmom hudby majú vodiči tendenciu viac riskovať. Dokonca je dokázané, že niektoré žánre dokážu zvyšovať agresívne prejavy vodičov.

„Príliš hlasná hudba predlžuje reakciu na podnet o 0,16 sekundy. Čo znamená, že pri 100-kilometrovej rýchlosti sa brzdná dráha predĺži o štyri metre. V dynamickej mestskej premávke sa odporúča skôr ľahšia hudba, aby sme nezaťažovali našu zmyslovú kapacitu, ktorá musí zvýšené reagovať na mestský ruch. Pri jazde mimo mesta psychológovia odporúčajú rytmickú a melodickú hudbu, aby počas monotónnej jazdy, nedochádzalo k únave.,“ zhrnul dopravný psychológ Dr. Kleinmann.

Muži sú agresívnejší, ženy sa viac hnevajú

Výskum, ktorý realizoval Slovenský autoturist klub za podpory Rady vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky, sa zaujímal okrem iného aj o popísanie emócie hnevu, ktorý býva pravdepodobne najčastejším javom spôsobujúcim dopravné nehody.

Rovnaké dopravné situácie hnevajú ženy odlišne ako mužov. Ženy podľa výskumu najviac hnevá, keď sa na nich zozadu niekto tlačí, niekto predbieha či odbočuje bez signalizácie smerovkou a niekto pred nimi cúva bez toho, aby sa pozrel dozadu.

Naopak muži sú celí bez seba od zlosti najmä keď ide niekto pomalšie v rýchlom ľavom pruhu na diaľnici, prejdú cez radarovú pascu alebo niekto v protismere nestlmí diaľkové svetlá. Výskum dokázal, že muži sa za volantom v porovnaní so ženami menej hnevajú na konkrétne dopravné situácie.

Vo všeobecnosti však platí, že agresívnejší sú muži, pretože to majú geneticky predurčené: sú historicky disponovaní na lov, boj a obranu skupiny, v ktorej žijú. „Mladí, pubertálni jedinci sú najagresívnejší. Jednak majú málo skúsenosti a často nevedia kam s prebytočnou energiou. U starších agresívnych jedincov ide skôr o patologické prejavy nezvládnutia seba samého,“ vysvetlil dopravný psychológ Dr. Kleinmann.

Nebezpečná jazda je, keď...

Nebezpečná jazda sa u každého vodiča prejavuje odlišne. Spomedzi množstva dopravných situácií a modelov vyberáme pre ilustráciu tie najčastejšie sa objavujúce. V pomyselnom rebríčku prejavov nebezpečnej jazdy, často súvisiacej s agresivitou za volantom, je adrenalínová jazda na hraniciach možností.

Určite sem patrí extrémne ponáhľanie sa, z praxe známe ako jazda „brzda-plyn“. Častým prípadom na slovenských cestách, ktorý máva za následok množstvo tragických udalostí, je predbiehanie na neprehľadných úsekoch.

Adrenalínová jazda: Najčastejšou príčinou nehôd najmä u mladých vodičov býva potreba adrenalínu. „Je pochopiteľné, že mladí ľudia si takúto jazdu potrebujú vyskúšať, avšak najbezpečnejšie je praktizovať to na opustenom parkovisku, či ešte lepšie na plochách na to určených – v školách šmyku,“ uviedol v jednej zo svojich štúdií Ing. Pavel Scheber z Vedeckého ústavu dopravného v Žiline.

Ponáhľanie sa: Na rozdiel od adrenalínovej jazdy býva extrémne ponáhľanie sa doménou aj tých skúsenejších vodičov. Šoféri si neuvedomujú, že jazdou v štýle „brzda-plyn“ často nielen že nedosiahnu želanú časovú úsporu, ale aj extrémne zvyšujú riziko nehody a v neposlednom rade aj spotrebu paliva.

Predbiehanie na neprehľadných úsekoch: Ponáhľanie sa je jedna vec, no ohrozovanie seba aj ostatných účastníkov premávky je vec druhá. Agresívny šofér zabúda na tri základné predpoklady pri bezpečnom predbiehaní, ktorými sú dostatočný výhľad dopredu, uvedomenie si reálneho výkonu svojho vozidla a opomenutie dostatočnej vzdialenosti oproti idúceho vozidla.

„Nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok má za následok dramatické zvýšenie rizika nehody. V tom lepšom prípade je to stres a strach u všetkých troch účastníkov predbiehacieho manévru – nás, vodiča predbiehaného vozidla a vodiča vozidla idúceho oproti,“ ozrejmil Ing. Pavel Scheber.

„Myšičky“: Osobitnou kapitolou je aj tzv. „myšičkovanie“ v kolónach. Tento zlozvyk uponáhľaných vodičov má súvis s (ne)dodržiavaním bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami. Typická situácia vyzerá tak, že v pomaly idúcej kolóne si necháme väčší odstup od vozidla pred nami, aby sme sa nemuseli stále rozbiehať a brzdiť a išli plynulo, hoc pomaly. Tento bezpečný a ekonomický zámer nám však prekazí bezohľadný vodič, ktorý sa do našej bezpečnej medzery agresívne zaradí, často na poslednú chvíľu v úhybnom manévri pred autami v protismere.

Absentujú odborné inštitúcie a výchova

Hudba, ako stojí vyššie, jednoznačne vplýva na reakcie šoférov. Dokáže nás však ovplyvniť nielen negatívne, ale aj v pozitívnom smere, upokojiť. A ako dokladujú viaceré tvrdenia odborníkov, s agresivitou na cestách je potrebné pracovať v oveľa hlbšom a širšom meradle a podrobne rozoberať vplyvy jednotlivých faktorov. Slovensko potrebuje systém pevne podložený kvalifikovanými a odbornými inštitúciami. Potrebujeme riešenia ako agresivitu postupne znižovať, či celkom potlačiť.

„Do legislatívy sa musia dostať také sankcie, ktoré vodičovi uložia, že sa pri spáchaní určitých priestupkov pôjde učiť napríklad do školy defenzívnej jazdy alebo do terapie, kde sa bude snažiť pochopiť svoje návaly agresivity,“ uviedol psychológ Dr. Kleinmann.

Ak si sám vodič uvedomuje, alebo pociťuje u seba nárast pocitu, ktorý by mohol prepuknúť do agresívneho správania, existuje celá rada nácvikov ako zvládnuť prebúdzajúcu sa agresivitu.

„Vodiči vo svojej myšlienkovej sfére môžu mať sformované rôzne únikové a agresívne scenáre, ktoré spustia vždy v nejakej konkrétnej situácii. Chce to určitý vedomý nácvik a neustále si opakovanie napr. „ že život je krásny“...,“ poradil psychológ.

To však platí pre uvedomelých šoférov, takých, ktorí sami dokážu s danou emóciou bojovať. Avšak, ak by sme citovali klasika, 100 ľudí – 100 chutí. A inak to nie je ani v prípade šoférov. Takže, ak patríte k zástancom tvrdenia, že problematických vodičov dostanete z ciest vysokými finančnými sankciami, netrafili by ste do čierneho.

Oveľa účinnejším spôsobom ako regulovať či riešiť problém agresívnych šoférov je ponúknuť im pomoc. Tak ako v ďalších oblastiach života, ani v boji s agresivitou nie je cesta represií tým správnym smerom. Hľadanie príčin a následne ponúknuté riešenia majú oveľa edukatívnejší a trvácnejší význam.

Ak sa teda vodič dopustí viacnásobných vážnych porušení pravidiel cestnej premávky, je potrebné mu ponúknuť možnosť, kde si svoje zlozvyky môže redukovať. A práve takéto inštitúcie u nás chýbajú. V zahraničí sa im hovorí kuratíva, rehabilitácia či terapia.

„Do legislatívy bude potrebné zapracovať také sankcie, ktoré budú ukladať vodičovi, že pri spáchaní určitých dopravných priestupkov sa pôjde učiť napríklad do školy defenzívnej jazdy alebo do terapie, kde sa bude snažiť pochopiť svoje návaly agresivity,“ vyjadril sa PhDr. Karol Kleinmann.

Fakt, že na Slovensku chýba legislatíva či dôslednejšia výchova šoférov, potvrdila skúsenosťami z praxe aj hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru SR Silvia Jančovičová.

V mnohých prípadoch pri zásahu záchranárov o živote a smrti rozhodujú sekundy.

„Nezodpovedné, niekedy až agresívne správanie sa vodičov zbytočne zdrží hasičov počas cesty na zásah,“ uviedla Jančovičová a zároveň uviedla niekoľko konkrétnych prípadov z praxe. „Hasiči sa takmer denne stretávajú so sebeckým správaním sa vodičov v podobe zle zaparkovaných vozidiel, ktoré v krajných prípadoch musia hasiči odtiahnuť, pretože bránia prejazdu hasičskej techniky v úzkych uličkách,“ dodala Jančovičová.

Častým úkazom je zmätkovanie šoférov. Vodiči neovládajú vhodný spôsob, ako sa bezpečne a rýchlo vyhnúť záchranárskym vozidlám s právom prednostnej jazdy na cestnej komunikácií, to je fakt. Ako vyplýva z vyjadrenia Silvie Jančovičovej, absentuje „výchova“.

„Privítali by sme preventívno-výchovné aktivity smerujúce k zásadám vhodného správania sa vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky pri udalostiach, ktoré si vyžadujú zásah záchranárov ako sú dopravné nehody, prejazd vozidiel s právom prednostnej jazdy a používanie zvukovo výstražných zariadení, ako súčasť výučby v autoškolách alebo na absentujúcej dopravnej výchove,“ načrtla riešenie Jančovičová.

Rastúci fenomén

Agresivita na cestách je fenomén jednoznačne rastúci. Dôvodov by sa našlo viacero. Môžu nimi byť napríklad noví, neskúsení šoféri, ktorí svojou priveľmi opatrnou jazdou ľahko vyprovokujú k atakom „ostrieľaných“ dravcov ciest. A bezpochyby k dôvodom patria opačné typy šoférov: takí, čo nerešpektujú dopravné predpisy alebo preceňujú svoje schopnosti.

A tak, ako ilustroval dopravných psychológ, narastajúci počet agresívnych šoférov môže mať spojitosť aj s ich zážitkami, keď ešte na šoférovanie ani nepomysleli. Nuž a v neposledom rade možno agresívnemu správaniu za volantom pripisovať aktuálnu, toľko skloňovanú uponáhľanú dobu, plnú časového stresu a nervozity.

Príčin vzniku agresivity je množstvo, avšak nemej známe sú dôsledky týchto atakov za volantom na našich cestách. Tie končia často vážnymi zraneniami či dokonca smrťou. O následkoch agresívneho správania za volantom pojednáva ďalšia časť tejto analýzy, ktorú vám prinesieme už čoskoro.

Autor článku Dr. Karol Kleinmann je dopravný psychológ psychologického a vzdelávacieho centra SALVUS.